Základné informácie o bielkovinách
Proteíny (bielkoviny) sú vysokomolekulárne látky zložené z aminokyselín. Okrem toho že bielkoviny sú zdrojom aminokyselín, ktoré sú základným stavebným prvkom pre telesné tkaniny, plnia rôzne úlohy: Tvorba enzýmov, hormónov génov a pro-hormónov pre riadenie metabolizmu. Tvoria podstatnú časť imunitného systému. Sú potrebné pre tvorbu neurotransmiterov, ktoré sú potrebné pre správnu činnosť nervovej sústavy a regulácie hormonálnej činnosti. Sú potrebné pre prenos kyslíka pomocou bielkoviny. Krátke bielkoviny zložené z menej ako 100 aminokyselín sa označujú ako peptidy. V organizme vykonávajú zvlášť významné úlohy. Napríklad peptidové hormóny a neuropeptidy svojimi biomodulačnými účinkami zodpovedajú za komunikáciu medzi mozgom a ďalšími orgánmi. Keďže náš organizmus svoje vlastné bielkoviny neustále odbúrava a zase buduje, je dostatočný príjem vysoko hodnotných bielkovín alebo ich stavebných jednotiek peptidov a aminokyselín základným predpokladom pre optimálne funkcie biochemických procesov.
Bez bielkovín nemôže prebiehať výstavba nových a obnova poškodených buniek. Imunitný systém sa skladá tiež z bielkovín. Všetky enzýmy v tele a je ich niekoľko stovák sa skladajú z bielkovín atď................
Priemerná hodnota denného príjmu proteínov 0,8 g na kg telesnej hmotnosti na deň pre dospelých, udávaná napríklad Nemeckou spoločnosťou pre výživu, zabezpečuje spoľahlivé krytie potrieb človeka. Pre špeciálne skupiny, ako sú športovci, ťažko pracujúci ľudia ( pozor nielen fyzicky, ale aj psychicky ), rekonvalescencia po ťažkých chorobách a úrazoch, ale aj pri redukčných diétach sa odporúčajú dokonca hodnoty príjmu bielkovín dokonaca 2 až 4 g. na kg telesnej hmotnosti na deň.
Pri rôznych zdravotných problémoch, alebo pri diétach na chudnutie, keď sa mnoho ľudí zameriava na zníženie príjmu potravím sa často zanedbáva dostatočný príjem kvalitných bielkovín, na úkor iných látok. Dostatočný príjem bielkovín je pritom ale limitujúcim faktorom pre správne fumgovanie organizmu.
KVALITA BIELKOVÍN
Telové bielkoviny sa skladajú z cca 20 aminokyselín, pričom 9 z nich (tzv. esenciálnych), si organizmus nevie syntetizovať a musia byť preto dodané zvonku: histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofán a valín. Ich zdrojom sú výhradne bielkoviny nachádzajúce sa v strave.
Rôzne nároky na aminokyseliny a ich rôznorodé zastúpenie v bielkovinách stravy kladú vysoké nároky na metabolizmus. Bohaté zastúpenie jednej aminokyseliny v potravinovej bielkovine a súčasne nedostatočné zásobenie organizmu inou esenciálnou aminokyselinou vedie k záťaži metabolizmu. Práve z tohto dôvodu bol organizáciami FAO/WHO zavedený model tzv. ideálnej bielkoviny. Táto referenčná bielkovina predstavuje optimálne zastúpenie esenciálnych aminokyselín:
Esenciálne, nenahraditeľné aminokyseliny v gramoch na 100 g bielkoviny
Izoleucín (Ile) 4,0
Leucín (Leu) 7,0
Lyzín (Lys) 5,5
Metionín/Cysteín (Met/Cys) 3,5
Fenylalanín/Tyrozín (Phe/Tyr) 6,0
Treanín (Thre) 4,0
Tryptofán (Trp) 1,0
Valín (Val) 5,0
Celkom 36,0 g na 100 g bielkoviny
Čím viac sa bielkovina zložením približuje k ideálnej bielkovine, tým má väčšiu biologickú hodnotu (BH). Táto hodnota udáva, koľko dielov zo 100 dielov dusíka z prijatej bielkoviny môže organizmus využiť na výstavbu vlastnej bielkoviny. Už z výskumu profesorov Kofrányiho a Jekata začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia je známe, že nielen esenciálne aminokyseliny, ale aj príjem vyváženého množstva neesenciálnych aminokyselín ovplyvňuje hodnotu BH. Pokiaľ je príjem neesenciálnych aminokyselín príliš nízky, organizmus ich musí syntetizovať z nešpecifických zdrojov dusíka a z esenciálnych aminokyselín, čo je spojené s výraznými energetickými stratami. Ďalej bolo preukázané, že pomocou cieleného zmiešania jednotlivých bielkovín z rôznych potravinových zdrojov je možné dosiahnuť vyvážený profil príjmu esenciálnych i neesenciálnych aminokyselín. Ukázalo sa, že maximálne biologické hodnoty je možné dosiahnuť napríklad zmiešaním zemiakovej a vaječnej bielkoviny.
Biologické hodnoty bielkovín a bielkovinových zmesí niektorých dôležitých potravín:
Zdroj a pomer bielkovín
Zemiak/vajce (65:35%) 137
Laktaalbumín/zemiak (70:30%) 134
Mlieko/pšenica (75:25) 125
Vajce/sója (60:40%) 124
Vajce/pšenica (68:32%) 123
Vajce/mlieko (76:24%) 119
Vajce/zemiak(51:49%) 114
Vajce/kukurica (88:12%) 114
Vajce/fazuľa (35:65%) 109
Laktaalbumin 104
Celé vajce (100%) 100
Zemiak 98-100
Hovädzie mäso 83-92
Tuniak 92
Kravské mlieko 84-88
Sója 84
Zelené riasy 81
Mliečna bielkovina 88
Syr 82-84
Sója 85
Ryža 81
Kazeín 77
Fazuľa 73
Pšenica 57
Množstvo bielkovín, ktoré by sme mali prijať, závisí hlavne na ich kvalite a druhu záťaže organizmu. Zmiešané bielkoviny majú spravidla omnoho vyššiu BH ako bielkoviny z jedného zdroja. Bielkoviny s najvyššou biologickou hodnotou sú zmesi bielkovín zo zemiakov a vajec v pomere 65:35 %. V prípade tohto proteínu je zaťaženie organizmu toxickými produktmi obmedzené na minimum.
V prípade, keď je potreba bielkovín krytá bielkovinami s nízkou biologickou hodnotou, je nutný ich príjem v relatívne vysokom množstve, čo vedie k vysokému obsahu toxických produktov degradácie. Jeden z možných následkov je poškodenie obličiek, chronická obličková insuficiencia. Hlavne u bielkovín dodaných navyše je preto nutné dbať na kvalitu bielkovinového zdroja.
Zaujímavé je, že u pacientov s poškodenými obličkami, ktorí v priebehu liečby musia prijímať na bielkoviny silno redukovanú stravu, je podľa Klutheho a Quirina doporučená zemiakovo-vaječná diéta. Navyše nedostatočná pozornosť je venovaná skutočnosti, že miera využitia závisí i na dostatočnom príjme vitamínov skupiny B a dôležitých minerálnych látok ako zinok, horčík a selén.
Pri kúpe bielkovinových prípravkov sa preto odporúča riadiť sa racionálnym zhodnotením produktu podľa hodnoty BH (BV) použitých bielkovinových zdrojov, prípadne aminokyselinového zloženia, a nie podľa laického prístupu: kúpim to, čo má pekný obal alebo to, čo chutí najlepšie.